Blog: čo mi priniesol tento rok (pohľad klienta)

Pracoval som u jedného chalupára – pomáhal som s opravou chaty. Všimol som si, že do vedľajšieho domu chodievajú ľudia na aute s nápisom „charita“. Dlhšie som zbieral odvahu, či ich osloviť, ale akosi ma predbehli a prihovorili sa mi. Po príjemnom rozhovore som sa odhodlal požiadať ich o pomoc. „Bývame s partnerkou a dvomi deťmi u svokrovcov a čakáme tretie dieťatko. Svokrovci majú malý domček a spolu s nami tam bývajú aj ďalší príbuzní. Nemáme súkromie, svokrovci nás nútia odísť, neviete o nejakom bývaní? Ale moja partnerka je Rómka. Ja nemám prácu, robím len občas na brigádach.“ odhodlal som sa v krátkosti priblížiť moju situáciu. Prívetiví pracovníci nás spolu s partnerkou pozvali na návštevu do Centra pomoci aby sme im viac porozprávali o našom probléme. Pracovníci nás vypočuli a predstavili nám niekoľko možností ako postupovať. Pomohli nám s hľadaním prenájmu, s nájdením práce, s vyriešením našich finančných ťažkostí (dlhov a exekúcií), vysvetlili mi rozdiely v brigádach a riadnym zamestnaním aj nevýhody práce „na čierno“. O našu situáciu sa stále zaujímali a ponúkli nám aj ďalšiu pomoc – pri návštevách nám vysvetľovali a ukazovali, ako s deťmi  môžeme tráviť čas tak, aby sa deti niečo naučili. Dali nám veľa odporúčaní ako sa môžeme lepšie starať o náš príbytok. Naučili nás, ako lepšie hospodáriť s peniazmi, ktoré máme. Ak mám porovnať život teraz a život pred rokom – máme sa oveľa lepšie. Bývame v prenajatom domčeku, mám prácu a hoci sme polorómska rodina, som hrdý na to, že aj vďaka pomoci týchto ľudí, nie sme o nič iní ako väčšina nerómskych rodín.